krce su zahadna vec no v podstate su nasledkom nedostatku ionov v organizme. Kazdy maraton na ktorom ma krce postihli predchadzali dni nevyvazenej stravy alebo nejaky velmi dzivy
trening ... pred kosicami som bol vo stvrtok na sarisskom hrade v tej najvecsej palave a dost vysokym tempom ... vypotil som nenormalne vela soli a inych ionov co malo za nasledok hrozne krce v kosiciach. vid.
viewtopic.php?f=6&t=17428&st=0&sk=t&sd=a&start=315na tento maraton som podstupil protikrcovu kuru- kupil som si sumive tablety magnezia (Magnesium 250mg) a kazdy vecer s bliziacim sa pretekom supol jednu tabletku do vody. Krce sa objavili az ked ma na poslednej luke do dediny predbehol isty nemenovany junior
a ja som vstal zo sedla reku sa nenecham.... dal mi 15 sekund ale nevadi
btw ty pijes cez pretek Vineu??? nebol by lepsi nejaky iontacik?
K maratonu: pozvoľný štart so zvlneným terénom nás doviedol k prvému vážnejšiemu stúpaniu. Bolo ťažké vybrať si medzi príjemným chládkom v lese no bahnistým podkladom a suchučkým podkladom na medzilesných pasážach spájaných s horúčavou. Spolužiak asi 20 metrov za mnou mi nedal oddychu. Stále sa zjavoval spoza zákrut a znervózňoval ma. Pár km pod vrcholom som sa zavesil na jedného týpka. Som totiž strašne lenivý vyberať stopu tak idem v stope niekoho iného. Asi 500m pred zlomovým bodom prvého stúpania spoza kríka vykukovala fotografka
. Vravi: Za chvíľu je vrchol... A on že: Koho? ... Ona: Váš... On: Ja že zosadnem...
Neklamala. Pred vlnami na krásnych lúkach zdobenými osviežujúcim vánkom som sa dotiahol na jeho úroveň. On: To si ty? S tebou som sa j**al i v Brezne. Čo si sa bál púšťať zjazdy. Pozrel som na neho a i keď som sa na žiadne orgie v Brezne (nieto ešte s chlapom) nepametal prisvedčil som. Tiež ma nechal v prvom zjazde
. Na asi 20-25km som si všimol fenomén križovatky s dvoma správnymi smermi. Jedna fáborka akokeby v smere jazdy a ďalšia smerom hore do strmého kopca. Pred poblúdením ma zachránila moja lenivosť. Nechcelo sa mi totiž šľapať do kopca. V malej skupinke sme sa ťahali s jedným kadetom a mužom. Tu nás dotiahol môj spolužiak. Panika. "Čo sa flákaš?" spýtal sa. Flákam? To nie. Veď ledva dýcham
. Obehol nás a ja chtiac nechtiac musel som opustiť svoju skupinku a zavesiť sa mu za chrbát. Pekný zjazd k priehrade sme zhučali ako tankisti. Naháňajúc sa o každý meter trasy. Po priehrade sa za mnou vyvážal a to sa mi dosť nepáčilo. Mierne som spomalil- reku nech ide on dopredu. Medzičasom nás dotiahol zvyšok tej mojej skupinky. 4 sme sa rútili asfaltkou striedali na špici a dobiehali tých čo sa trápili v protivetre po jednom. Za občervovačkou (voda z rozprašovača bol dobrý nápad) som sa rozhodol, že trhnem spolužiaka. Hore kopcom sme ho so spominaným kadetom nechali asi 50 metrov zatiaľ čo 4. zo skupiny nás nechal všetkých. Na rovinatejšom úseku nás ale znova dotiahol. V ďalšom kopci sa mu začala cvekať
reťaz . Zaostal a až do cieľa som ho už nevidel. Škoda mohlo to byť ešte zaujímavé. Zostal som ja a ten kadet. V celku v pohode sme si pokecali. Dozvedel som sa že je asi v čele svojej kategórie (nakoniec tak aj bolo
). Predbiehali sme hobbíkov, ktorých je vždy pred cieľom nahusto. Možno 3 km pred cieľom ma trhol v takej nepeknej stojke. Miernu energetickú krízu zahnala vidina toho že trasa bude mať naozaj deklarovaných 46km a nie 50 55 alebo nebodaj viac ako to bolo v Poltári zvykom. Posledná lúčka. Spomínaný junior ... náznak kŕčov a potom cieľ. Po dojazde som bol suchý s troškou blata na sebe a na biku... po miernom blbnutí s hadicou som bol mokrý a brudný. Lepiaca páska na tretre vydržala
. Cieľová občersvovačka (asi pre dlhych
) zabodovala i keď voda bola zvláštne horká. Sprchy boli skvelé na prebratie a proti svalovke
hotová termálna voda. Alebo ako keby mali v blízkosti Poltára topiaci sa ľadovec. Guľáš bol fain. Porcia veľká no na môj vkus príliš štipľavý. Ako sme ho jedli lialo sa z každého (však cervo
). Tombola bohatá na reklamné a zábavné predmety všetkého druhu, no napriek tomu davam 1s* množstvu cien (i keď som znova nič nevyhral a to som tak strašne chcel tie soľničky
). Značenie by som mierne upravil- šípky na papieroch vidno z ďaleka no smer do ktorých ukazujú je rozpoznateľný až pár metrov pred križovatkou.
Ináč maratón jednoznačne vydarený a o rok určite s radosťou prídem znova