Trochu histórie hádam nezaškodí
. Uvediem článok, ktorý
vyšiel v časopise Krásy Slovenska č. č.9/1959 na str. 358, opisujúci zrod šumiackej cesty na kráľovnú cyklovrcholov.
Výstavba cesty pod Kráľovou hoľouV dennej tlači boli uverejnené zprávy o výstavbe valcovanej autocesty zo Šumiaca na Nižné Sedlo pod Kráľovu hoľu. Stavba cesty musí byť v hrubých zemných prácach vykonaná ešte pred príchodom zimy, lebo začiatkom budúceho roku budú ju už potrebovať ťažké terénne vozy, ktoré budú po nej dopravovať materiál na výstavbu lanovky, televízneho vysielača a moderného horského hotela. Výstavbou tejto cesty otvára sa nová epocha najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier.
Trasa cesty sa začína priamo v obci Šumiac, ležiacej 2 kilometre severozápadne od rýchlikovej stanice Červená Skala. Z Vyšného konca Šumiaca naberá cesta výšku v pomerne technicky ťažkej zákrute a dostáva sa tak nad obcou na šumiacke pašienky, zvané Úboč. Z úbočia je pekný výhľad na celú obec a na protiľahlé horské pásmo Muránskej vysočiny. Dĺžka trasy po pašienkoch, ktoré sú vlastne veľkým vývratiskom z roku 1921, merajúcim 400 katastrálnych jutár, činí viac ako 1500 met¬rov. Pred vstupom cesty do mladého ihličnatého porastu sa výhľad rozširuje: vidieť nielen Šumiac a dolinu Hrona na juhozápad od Červenej Skaly, ale aj záver Horehronia s horskou obcou Švermovo.
V mladom poraste, od miesta ďalšej veľkej zákruty, odbočuje stará vozová lesná cesta, ktorou asi po 200 metroch dôjdeme k starému krmelcu a od neho popri hučiacej bystrine popod strmé bralá a cez staré lesy Havranej doliny (v miestnom názve „Harvania") do sedla medzi Královou hoľou Kráľovou skalou. (Veľmi pekná pešia túra!)
Od spomenutej veľkej zákruty pokračuje cesta ihličnatým porastom a vyjde znovu na šumiacke pašienky, tentoraz však na ich najvyššiu hranicu, k zvetralej skale nazývanej Skalička. Výhľad na Horehronie a na
reťaz Slovenského rudohoria je z tejto výšky ešte krajší a mohutnejší. Pôvodne sa v týchto miestach uvažovalo so
stavbou 120-posteľového turistického hotela. V poslednom čase sa však uvažuje o zmene v tom zmysle, že by hotel bol situovaný v ešte vyššej polohe.
Pri Skaličke sa cesta opäť stáča opačným smerom, znovu vstupuje do porastu a po ďalšej protismerovej zákrute dostáva sa do starého svrčinového porastu. V ňom prechádza okolo zrubovej loveckej chaty (Na Grúniku) a viacerými oblúkmi naberá výšku až vyjde na vysokohorskú lúčku pod triangulačným bodom a rozhľadňou na Nižnom
sedle (1450 m). Tu sa predbežne končí, keď na úseku 6800 metrov prekonala takmer 600 metrov výškového rozdielu!
Z rozhľadne na Nižnom sedle sa nám nižšie spomínaný výhľad na Horehronie a Slovenské rudohorie zopakuje tretí raz, pravda, opätovne širší a úchvatnejší. Severne od nás sa týči akoby na dosah ruky Kráľova hoľa(1943 m) a Kráľova skala(1693 m).
Zvyšok výšky medzi Nižným
sedlom a Kráľovou holou bude prekonávať lanovka. Ňou sa bude dopravovať materiál na výstavbu televízneho vysielača na Kráľovej holi.
Vlado Hochel