.. to miesto .. nie je to Rohatka ? .. alebo ten trialik popri asfaltke na Snezienku, hmm ..
a čo si tam porobila? napálila to do nejakého kameňa či? lebo ten bike je fakt namaderu
takže ty len sem tam narazené a pár sexi škrabancov?
takže ty len sem tam narazené a pár sexi škrabancov?
a aspoň budeš mať dovod si kupiť niečo normálne a nie nejaku Tajwanskú kurvu 
ďakujem chlapci, verím, že o pár dní budem fit ako rybička
heh, Lubik, veruže zatiaľ sa nechystám nič rozpredávať
Wladix, áno, kolieska vďakabohu vydržali - tomu sa nesmierne teším, lebo ich priam zbožňujem - velice som s nimi spokojná - keby som prišla aj o ne, bola by to o to bolestivejšia strata
misuge, neuveríš, ale zase až tak ďaleko od pravdy nie si
šla som fakt že dosť rýchlo - na chodníčkoch, ktoré by som snáď vedela jazdiť so zavretými očami si to celkom púšťam.. akosi som však pozabudla, že v Karpatoch bolo pred istým časom trochu viac "fúkavo" a keďže lesáci zapracovali na odstraňovaní škôd, zanechalo to aj stopy.. nedokážem dať verný opis toho čo sa stalo, všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo - nestihli mi hlavou prejsť ani žiadne čierne myšlienky, ani sa mi nevybavil celý život pred očami - stále mám pocit, že to celé bol len zlomok sekundy, keď som sa však pozbierala zo zeme, vrátila sa kus k biku a ešte väčší kus k poslednej skale do ktorej som to zapichla, vyzeralo to na relatívne slušne dlhý úsek.. neviem, či som ten kus letela vzduchom alebo sa šúchala po zemi - fakt netuším. Osobne som to videla tak, že najskôr sa mi do cesty postavil jeden dosť veľký kameň, pamätám sa, že mi preletelo hlavou "nadvihni predné koleso" - či som to aj spravila, to neviem, ale zdalo sa mi dosť zázračne, že som túto prekážku prekonala, ako som však preletela, predo mnou sa z čista jasna objavil druhý, taktiež slušných rozmerov a keďže som sa sústredila len na ten prvý, pri druhom som nestihla už vôbec nič - ani sa pomodliť.. možno som kostru "načala" už pri tom prvom a ten druhú to už pri tom ešte väčšom náraze dorazil - neviem, netuším, nedozviem sa..
zaujímavé je, že človek má v takýchto situáciách dosť absurdné myšlienky - keď som sa pozbierala zo zeme a vrátila sa k biku, pri ktorom bolo ťažké nájsť, kde vlastne začína a kde končí a zároveň mu vytrvalo syčali duše, prvé, čo mi napadlo (ako som sa tak pozerala na rozlámanú kostru) bolo, že "sakra, dostala som defekt" pozriem na zadné koleso - chvíľu trvá, kým ho vôbec nájdem, a poviem si "dočerta, a na obidvoch, a mám len jednu dušu - budem to musieť lepiť"
takže môj anjel strážca sa namakal - škrabance a trochu narazené rebrá a bedrá sa za zranenia ani nepočítajú. Ale je pravda, že svalíky dostali zabrať - telo ma bolí ako po nejakých brutálnych pretekoch
heh, Lubik, veruže zatiaľ sa nechystám nič rozpredávať
Wladix, áno, kolieska vďakabohu vydržali - tomu sa nesmierne teším, lebo ich priam zbožňujem - velice som s nimi spokojná - keby som prišla aj o ne, bola by to o to bolestivejšia strata
misuge, neuveríš, ale zase až tak ďaleko od pravdy nie si
šla som fakt že dosť rýchlo - na chodníčkoch, ktoré by som snáď vedela jazdiť so zavretými očami si to celkom púšťam.. akosi som však pozabudla, že v Karpatoch bolo pred istým časom trochu viac "fúkavo" a keďže lesáci zapracovali na odstraňovaní škôd, zanechalo to aj stopy.. nedokážem dať verný opis toho čo sa stalo, všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo - nestihli mi hlavou prejsť ani žiadne čierne myšlienky, ani sa mi nevybavil celý život pred očami - stále mám pocit, že to celé bol len zlomok sekundy, keď som sa však pozbierala zo zeme, vrátila sa kus k biku a ešte väčší kus k poslednej skale do ktorej som to zapichla, vyzeralo to na relatívne slušne dlhý úsek.. neviem, či som ten kus letela vzduchom alebo sa šúchala po zemi - fakt netuším. Osobne som to videla tak, že najskôr sa mi do cesty postavil jeden dosť veľký kameň, pamätám sa, že mi preletelo hlavou "nadvihni predné koleso" - či som to aj spravila, to neviem, ale zdalo sa mi dosť zázračne, že som túto prekážku prekonala, ako som však preletela, predo mnou sa z čista jasna objavil druhý, taktiež slušných rozmerov a keďže som sa sústredila len na ten prvý, pri druhom som nestihla už vôbec nič - ani sa pomodliť.. možno som kostru "načala" už pri tom prvom a ten druhú to už pri tom ešte väčšom náraze dorazil - neviem, netuším, nedozviem sa..zaujímavé je, že človek má v takýchto situáciách dosť absurdné myšlienky - keď som sa pozbierala zo zeme a vrátila sa k biku, pri ktorom bolo ťažké nájsť, kde vlastne začína a kde končí a zároveň mu vytrvalo syčali duše, prvé, čo mi napadlo (ako som sa tak pozerala na rozlámanú kostru) bolo, že "sakra, dostala som defekt" pozriem na zadné koleso - chvíľu trvá, kým ho vôbec nájdem, a poviem si "dočerta, a na obidvoch, a mám len jednu dušu - budem to musieť lepiť"
takže môj anjel strážca sa namakal - škrabance a trochu narazené rebrá a bedrá sa za zranenia ani nepočítajú. Ale je pravda, že svalíky dostali zabrať - telo ma bolí ako po nejakých brutálnych pretekoch
neviem co na to Jezus, tiez sa teraz posekal 
Ja uz som jej vsetko napisal na FB a mne pisat nemusi, ja darceky nenosim. Ale je pravda, že svalíky dostali zabrať - telo ma bolí ako po nejakých brutálnych pretekoch
Ak sa to stalo vcera, tak pockaj este zo dva dni - az potom zistis, ake vsetky svaly dostali zabrat. 
